|
• Niekomu slová samé sa rinú z úst, zo srdca nemusí sa do nich nútiť, iný zasa každé slovo musí ťažko dolovať, najmä ak má takmer istotu, že veľká časť z ich aj tak nedochádza k tomu opravdovému sluchu, vtedy sa mu všetko zdá byť bojom vopred prehraným.
Skúpa chvála, hotová hana. (príslovie)
Chváliť nás nechcú a haniť sa nedáme. (príslovie)
Kto druhého ctí, sám z toho chválu má. (príslovie)
Čoho chváliť neumieš, nehaň! (príslovie)
Pochváľ verejne, pohaň medzi štyrmi očami. (príslovie)
• Čas decembrový bezsnehový. Pre jedných čas spomínania, pre druhých čas plánovania a pre iných čas reálnej kondičnej prípravy na ďalšie výpady do Tatier. (Dnešný tréning: 22 km, 500 m, 2:12 h. Chvíľami sa zdalo, že to bude možno jeden z tých vzácnych menej bolestivých, ale ostatná časť ten dojem rýchlo zatienila... Krátkodobé uspokojenie vykúpené bolesťou. Najmä však cez bolesť získavaný potenciál pre budúce možnosti v Tatrách. Nebyť toho, že bolesť trvá iba počas námahy, ale spokojnosť vydrží hodne dlhšie, všetko by vyzeralo celkom ináč. Aké šťstie!)
• Ak si takto získam vyššiu mieru odolnosti, imunity, tým plnšie môžem na horách sa sústrediť na vnímanie - a vychutnávanie - vysokohorskej prírody. A naopak. Ak výstup pohltí všetku našu silu, energiu, o radosti ťažko môže byť reč. Potom jedinou svetlou stránkou, hlavnou nádejou sú porobené fotky. Tie sa obyčajne pozerajú, prezerajú, študujú v pokoji, v pohode, bez náhlenia. Nad fotkami často dokončievame tie partie túr, na ktoré "tam hore", v reálnom čase, nebolo síl či času. Preto sú fotozábery, takpovediac hocijaké, také dôležité.
• Ak by som mal pre to vážny dôvod, vážnu objednávku, pristaviť sa pri každom zábere, to by celkom iste vzalo koniec nedobrý, hlavne rámec časový by asi nestačil.
• Asi bolo viace takých dní, keď sa pleso iba mihlo bokom. Spomeniem snáď október dvanásty v čiernom roku dvetisícom ôsmom, na druhý deň po Psotokovom memoriáli. Ťažko opísať ten nekonečný smútok, keď "len taká návšetva" bola vtedy mojím maximom. (Rok predtým sa pretek nebežal cez tri a štyri doliny, víchrica to jednoducho zabránila. To ale nič neubralo na jeho náročnosti. Dokonca aj v lese, popri náhradnej trase do Smokovca, vo vetrisku padali stromy! A návrat z Hrebienka k Sliezskemu domu stál za všetky drobné...)
• Druhá strana mince: Ak sa niekto dotkne oblakov, nemôže už ďalej hľadieť na svet rovnakými očami, lebo jeho pohľad sa navždy zmení. ten dotyk zaseje doň veľa nepokoja, nespokojnosti, hladu. Kto sa často vystavuje takým obrazom, stratí veľa z "normálneho" zraku. Toho si však musí byť vedomý, musí si dávať veľký pozor, aby, hoc aj nechtiac, nezranil nikoho z tých "obyčajných", ktorí takú možnosť nemali.
• Je len jedno miesto, kde dotýkať sa oblakov je dovolené hocikomu (solventnému) - na Lomnickom štíte, na Lomnici. No je niečo celkom iné, nechať za seba robiť techniku, než vydobyť si nebo vlastnou silou, vlastným úsilím. Nech to komu akokoľvek paradoxne znie: nie je dôležitý vlastný cieľ, ale cesta k nemu. Ak dosiahneme cieľ, tým sa vlastne končí rozrobená misia. A my vzápäť musíme určovať ďalšie misie, hľadať, nachádzať, dosahovať ďalšie ciele. Ciele, motívy, ilúzie, túžby sú hnacou silou, čo nás drží pri živote.
• Výber dobrých, či len lepších kusov do galérie - to je vždycky tuhý boj. Tento zápas pozná každý autor, ktorý už niečo publikoval. A ozvena z publika, spätná väzba, je dôležitá. Ak je maximálne objektívna, spravodlivá.
|
