|
Joanna, keď u teba vidím, ako bezprostrednú reakciu na môj text, môj vlastný nepríjemný strohý štýl (tento štýl som si, zrejme úspešne, osvojil v svojej minulej profesionálnej praxi, je to moja profesionálna deformácia), až ma mrazí! Teda tento možný výsledok som neplánoval, nedomyslel! Prvoplánovým cieľom mojich sporadických vstupov nie je toto fórum prerábať, usmerňovať (aby vyhovovalo mne)! A vonkoncom nie utlmovať či rozbíjať! To by bolo kontraproduktívne. A od hosťa netaktné, neslušné (na tomto poľskom fóre budem vždy len hosťom). Joanna, čo je ozaj dobré, vezmi si, osvoj si, ale inak zostaň sama sebou.
Ako som bol pár ráz uviedol, chem aktívne pracovať s poľštinou, chcem si tento jazyk osvojovať, učiť sa ho, preto nie je dôvod vyslovene iba pre mňa prekladať do slovenčiny. Navyše takto svoje výpovede zneprístupníš pre väčšinové domáce publikum (fórum nie je pre dvoch-troch diskutérov ale pre široké publikum!). Výnimkou sú prípady, kedy si analogicky chceš vyskúšať svoje sily v slovenčine zasa ty. To by ale bolo vhodné vyslovene zdôrazniť a najmä hodne prísne rozlišovať, kedy, kde a ako na to. (Pre každého slovenčiny-chtivého Poliaka či Poľku, povedané všeobecne, nateraz, chcem byť k dispozícii, ale výhradne v privátnej komunikácii. Joanna, podstatné časti tohto textu môžeš, ale nemusíš, preložiť. Nie je myslený ako komerčný inzerát!)
K vecnej stránke tvojho textu:
1. Konečne vážne návrhy, konstruktywne i logyczne propozycje do dyskusji! Joanna, nie teplo, ale priam horúco! Áno, celá záhada sa točí okolo Roháčov, ktoré dostali svoj názov podľa najtypickejších dvoch vrchov - Ostrého Roháča a Plačlivého (názov Plačlivý Roháč sa veľmi neujal, ale kto ho použije, veľa nepokazí). Je viacej výkladov pojmu Roháče, resp. viacej ohraničení tohto horského celku, pričom všetky sú logické a preto možné, a preto je nutné alebo prinajmenšom vhodné pri používaní názvu Roháče vždy zároveň aj špecifikovať, čo sa tým má rozumieť. Práve pohľad na Roháče od severu, ktorý návštevníkov z Poľska víta pri príchode a vyprevádza pri odchode, viedol k vzniku názvu časti pohoria. (Zatiaľ čo tie isté vrchy z druhej, južnej strany, oddávna - a tiež právom - volali Liptáci Liptovskými hoľami).
2. Z Chochołowskej Polany ako východiska i cieľa sa v rámci jedného dňa dá urobiť viacej túr, ktoré budú obsahovať okruhy. Avšak túry, ktoré by viedli aj Roháčmi, resp. časťou Roháčov, sú len dve. Pritom hádankový záber je práve z toho možného okruhu, ktorý si asi zvolí menej návštevníkov (iba moja domnienka).
3. Na presnosti uvádzaných dĺžkových údajov striktne netrvám. Vzdialenosti som odčítal dosť narýchlo z mapy a navyše nie je to skutočná (šikmá) dĺžka, ale priemet trasy do vodorovnej roviny (nárys trasy). A v časových údajoch som nezohľadnil fakt, že pohyb po svahu (do kopca, z kopca) veľmi závosí od druhu a kvality horniny a od stavu povrchu chodníka (žiadne jednoduché mechanické prepočty nie sú možné, resp. neexistujú). Bežný turista má využívať štandardné časy uvádzané v mapách a informačných tabuliach. Na vrch vystupuje mnoho Piliakov, zhruba jedna tretina (1/3) všetkých návštevníkov. Najkratšia možná trasa z Chochołowskej Polany a späť má parametre: 12 km a 1300 m a nominálny čas 6:15 h.
4. Keď už sa tak stalo, že sa táto fotoka objavila na scéne dňa a už sa okolo nej čo-to ´navarilo´, ale hlavne preto, lebo, ako som bol napísal, ide o jeden z najznámenjších vrchov Západných Tatier, proste nie je možné, že nie je správne nechať problém zaspäť, zamiesť ho pod koberec. Snáď už nie som veľmi nepríjemný, keď sa spoločnými silami snažím tento rébus rozriešiť. Pridávam takúto ďalšiu pomoc pre tých, ktorí nestratili ešte nádej, len trochu v hádaní ustali, alebo ich premkla apatia, ale aj pre ďalších, v snahe navnadiť ich na sladkú odmenu - radosť zo staronového objavu:
- Vrch je ´najroháčovitejším´ z Roháčov - ale v priečnom smere, než je záber!
- Vrch je typickým príkladom značne odlišného charakteru severnej strany a južnej strany vrchov v hlavnom hrebeni: zo severu skoro 200 metrov vysoká skalná stena (jedna z dvoch najväčších na slovenskej strane pohoria), z juhu strmý síce, ale hodne zatrávnený svah. (V skutočnosti aj južnú stranu tvoria kolmé bralné stupne a miernejšie trávnaté terasy, rampy a lávky. Táto pravá podoba sa dá vnímať len z bezprostrednej blízkosti (kde však nie je žiadny turistický chodník): spod úpätia to vôbec nie je hoľa ale strmé nepriestupné vršisko (vršisko sa prestúpiť dá, tak ako skoro všetko, ale sa nesmie...).) Popri konkurentoch z Tatier Vysokých impozantnosť kopcov roháčskych dosť bledne, zaniká. Kto si ju chce v svojich predstavách uchovať, nech sa týmto porovnaniam vyhýba. Nech si vštepí poučku: Hory sú si síce značne podobné, ale každé z Tatier sú o niečom inom, každé sú krásne trochu iným, svojským spôsobom. Napríklad, keď Vysoké už ´mrazia´ (prvým snehom), Západné najviac ´hrejú´ (farbami)...
- Prechod vrchu vyžaduje určitú technickú zdatnosť.
5. Zdá sa, že zatiaľ iba tebe, Joanna, záleží na dobrom mene všetkých ´hádačov´ a urobila si tú najprostejšiu vec, ktorú mohol každý (podľa zmieneného návodu): v jednom okne na pol obrazovky zobraziť inkriminovaný ´neznámy´ vrch a v druhom okne trochu polistovať v mojej galérii, kategória Slovensko - Západné Tatry. Viac ako v jednom prípade sa musí objaviť takmer identická siluta - a splným označením hľadaného názvu. Skoro čisto rutinná, technická záležitosť...
Nechajme ešte trochu priestoru na radosť z objavovania ďalším hádačom...
Poznámka: Takéto diskusie, vecné diskusie o Tatrách - to bol a je jeden z hlavných cieľov väčšiny ponúkaných záberov (aby som sa nestal otravným, nepríjemným, len výnimočne uvádzam označenie \"Len pre informáciu\", \"Tylko dla informacji\", aj keď vecne to prináleží veľkej časti záberov.
|
