|
Na priamu výzvu sa patrí odpovedať. Nuž moja reakcia (vôbec nie zamýšľaná ako vyčerpávajúca) je takáto:
1. Wikipedia (upravené): V súčasnosti sa budujú spravidla také zaistené cesty, ktorých účelom nie je návštevníkovi uľahčiť postup v ťažkých miestach. Zaistené cesty naopak ťažké úseky skôr vyhľadávajú. Ich hlavným cieľom je adrenalínový športový zážitok pri ich prechode. Zaistené cesty umožňujú návštevníkom pripadať si na chvíľu byť ako skutoční horolezci.
2. Prechod (preliezanie) zaistených ciest vyžaduje už určité znalosti, istý "šajn" o lezení na skale, a aj určité praktické skúsenosti. A, samozrejme, vybavenie adekvátne náročnosti trasy.
3. Určite existujú také trasy v Tatrách, kde by zaistenia našli svoje miesto, Avšak dá sa predpokladať, že to by úplne narušilo monopol a ambície súčasných horských vodcov...
4. Vychádzajúc z definície, v oblasti Sedielka a Priečneho sedla by mali opodstatnenie jedine dve zaistené cesty-hrebeňovky: prechod cez Širokú vežu a prechod cez Ľadové štíty. Prvá možnosť je však veľmi krátka, aby stála za hlbšiu pozornosť, a druhá možnosť zasa naráža na veľký problém: Čo ďalej na Ľadovej priehybe?, resp. Ako sa dostať na Ľadovú priehybu? (keďže sem nevedie turistický chodník).
5. Ozaj racionálnych, závažných argumentov, prečo dosiaľ v Tatrách neexistujú zaistené cesty typu via ferrat, je viacej. Osobne sa o takéto pomôcky neinteresujem. Aj preto, lebo by určite viedli k strate akej-takej intímnosti, komornosti, ktorá v Tatrách ešte existuje.
6. Ak by som mal takú možnosť rozhodovať o podobných otázkach, chcel by som zároveň mať aj moc rozhodovať o tom, že na takúto zaistenú cestu, resp. do Tatier vôbec, by viacej nesmel už nikdy vkročiť nikto, kto by bol prichytený, že v parku zanechal odpadky, že sa správa hlučne, že premiestňuje alebo poškodzuje prírodniny, vrátane voľných kameňov, atď., atď.
|