Nic nie mogę poradzić na tą chorobę, która nazywa się \"góry\".
Mam nadzieję, że kiedyś razem wyruszymy na szlak Asieńko!

---

Będziesz tędy szła w październiku Ewulko To szlak do Hińczowych Stawów

---

1. Áno, aj hory sa stávajú chorobou. V niečom príjemnou, v inom dosť bolestivou. A navyše infekčnou...
2. Dobrý typ na hádanku, zagadku. Pre tých, ktorí vidia v horách nielen hŕby kameňa ale vrchy-osobnosti. (Koľko ráz treba jednotlivé miesta navštíviť, prejsť, aby vošli natrvalo do pamäte?)
3. Ak za nickom ewakob je (si, jesteś) Ewa K. z Gdańska, potom jej (Ti) patrí omluva, przeproszenie, za vyše roka neodoslanú odpoveď. (Prirýchly beh, tempo, dní rozhoduje často za nás bez nás. (Podobne aj Jagoda S. z Puław.))

---

Tak to ja Jano P. Czekam na odpowiedź na maila. Wiem że wszyscy mamy mało czasu, to taka choroba naszych czasów - i to okropna choroba, coraz częściej myślę, ze ten brak czasu najbardziej mnie męczy. Ale w przyszłym tygodniu będę w moich Tatrach kochanych i wtedy nigdzie nie będę się spieszyć.

---

Ewa, prvú časť odpovede sformulujem ako verejnú, jawną, publiczną, pretože má všeobecnú platnosť:

Všetko sa deje v čase, celý náš život je priveľmi tesno zasadený do času, čas je meradlom hodnôt. Jedno z tajov života spočíva v schopnosti vládnuť svojmu času. Nejak tak to aspoň hovoria tí, ktorým sa podarilo odpútať od reálneho života. Ale čo má hovoriť väčšina, ktorým vládne niekto iný? Ktorí aj proti svojej vôli sú zapriahnutí do chomútov a musia ťahať bremeno, ktoré si na voz nenaložili sami?

Väčšiu spokojnosť dosiahne ten, kto má reálne, realistické očakávania. Kto prichádza do Tatier s cieľom si tu komplexne oddýchnuť, kto chce byť NAOZAJ v Tatrách, prežívať v horách predovšetkým radosť, naakumulovať emócií do budúcnosti, musí sa NA HORY PRIPRAVIŤ, predovšetkým fyzicky. Ozajstné Tatry - to nie sú hotely ani chaty ale doliny, štíty, plesá, ... a - tatranské vysokohorské túry. V horách je to najkrajšie, najcennejšie až TAM HORE. Vysokohorská turistika je vždy predovšetkým práca. Ozajstné najkrajšie pocity, emócie, prežíva človek až po návrate z túry, napríklad pri prezeraní fotografií. Kto na túto \"drobnosť\" pozabudne alebo ju odignoruje, vystavuje sa riziku, že bude z rekreácie odchádzať nespokojný alebo dokonca sklamaný. Výrazne väčšie šance, lepšie predpoklady na optimizmus a spokojnosť má ten, kto prichádza do Tatier s cieľom solídne sa v horách fyzicky, turisticky a športovo unaviť. Čím väčšia (účelná, cielená) únava, tým väčšie uspokojenie.

Dlhšie plánované (vzdialenejšie) akcie v horách majú veľké úskalie: nikdy si nemôžeme vopred naplánovať aj počasie, pogodu. Preto sa každá príležitosť, okazja, chytá pevne za pačesy a využíva maximálne. Počasie sa môže postarať o to, že z celého táždňa sa budú dať rozumne využiť napríklad len dva dni, a navyše ešte idúce za sebou. Pred konkrétnymi túrami treby vždy využívať presné aktuálne prognozy pogody.

---

Ešte dávna spomienka na prvú návštevu Roháčskych plies: Celú našu skupinku viedol starší pán. Trasa viedla zo Zverovky cez Látanú dolinu, sedlo Zábrať (Zábraď?!), Ťatliakovo pleso, a zostup Spálenou (Zelenou) dolinou. Starý pán nás celý čas \"poháňal\", až mi to začalo vadiť, až začal byť dosť protivný. A čuduj sa svete: keď sme po návrate vychádzali v Kvačanoch z auta, práve sa začalo zmrákať... Odvtedy mám rešpekt k názorom starších a skúsenejších, viacej verím, že vedia, čo robia a prečo tak robia. Starý pán mal trasu prejdenú viacej ráz, veľmi dobre vedel, koľko času potrebuje, a vedel správen zakalkulovať aj cestu autom.

---

Zawsze trzeba dobrze planować czas wycieczki, szczególnie teraz, kiedy tak szybko zapada zmrok. Ale mimo szybkiego kroku,w górach człowiek psychicznie odpoczywa od codziennego pospiechu.
I oczywiście masz rację - im większe zmęczenie, im większy wysiłek, wysiłek, tym większa potem radość i spełnienie.
Do zobaczenia na szlaku

---

Ewa, ´príučka´ tu na fóre odznela relatívne jasná, strohá, nepríjemná, čo sa môže a čo nie. Dráždiť teda znovu slovom slovenským, zbierať karty žlté či aj červené? Beda mi však: inú možnosť ako toto fórum nevidím - kdesi-čosi sa mi časom kontakt gdyńský vytratil...

Že tu vkladať som chcel vždy a zo zásady predovšetkým pre publikum celé, vidím teraz, nevyšlo mi bez chyby. Čo sa stalo, už sa neodstane. Nabudúce budem pozornejší.

Čo sa týka poľštiny: mal som poľský jazyk hovorený na mysli! Písať v tejto inej reči - na to už je v mojej staršej hlave neskoro. Moja škoda, viem.

---