|
Do galerijky som vložil dokuemt - spomienku na svoj (naivný) pokus prejsť cez Červené vrchy s čiastočným zájdením do poľskej strany.
Strážnici boli schovaní nad Tomanovým sedlom. Veľmi radi (za nejakú odmenu?) a pod samopalmi(!) ma hnali do Kościeliskej a potom viezli cez dav turistov v gazíku (s vlčiakom pri nohách) do Zakopaného. Po nekonečnom (a nezmyselnom) vypočúvaní nasledoval prevoz (v búrke) do Lysej Poľany, kde ma prepustili asi o 17. hodine.
*
Pre večerom som sa v Tichej doline druhý raz stretol s českými turistami, ktorí odolali môjmu vábeniu a šli priamo po hrebeni, cez Stoly. Mali totiž podobnú nepríjemnú, ba ešte šokujúcejšiu skúsenosť s poľskými pohraničníkmi z Krkonôš. Tesne pred zotmením som si na konci Tichej doliny ešte stihol nájsť bicykel a za tmy nasledovala jazda domov (38 km).
*
Jednou výhodou celého dňa bolo, že som nezmokol...
*
V ten deň sa zrútili niektoré moje ilúzie.
*
Kým som nedostihol českých turistov v Tomanovej, mal som solídny strach zo stretnutia s medveďom (na chodníku bolo 5 čerstvých medvedích "značiek"). Takéto nebezpečenstvo ako dôvod uzavretia Tomanovej doliny je objektívne.
|
